Mierne nás pribrzdil fakt, že nikto, vrátane šoféra autobusu, nemal tušenie kadiaľ sa k lodnému mlynu ide. Našťastie tento nedostatok odstránili na prvej benzínke v Kolárove
a tak sme sa po niekoľko sto metroch hrkotania na panelovej ceste ocitli tvárou v tvár nášmu „hostiteľovi".Kedysi ich boli desiatky. Vznášali sa na hladinách Dunaja a Váhu. Bolo ich toľko, že sa stávali problémom pre lodnú dopravu a občas došlo aj na nežiaduce „bác", čo sa samozrejme rovnako nepáčilo majiteľom lodí aj mlynov. Mária Terézia sa síce v tomto spore priklonila na stranu lodí ale mlyny to prežili a vydržali až do polovice 20. storočia. Nič však netrvá večne. Postupne mizli jeden za druhým. Ten posledný víta návštevníkov na ramene Malého Dunaja pri Kolárove. Konštrukciou
pozostávajúcou z dvoch člnov spojených lávkou trochu pripomína katamaran ale tým podobnosť s ľahkým plavidlom obyvateľov Pacifiku končí. Mohutné drevo už desaťročia odoláva prírode a občas aj ľudskej hlúposti. Menší z člnov podopiera päťmetrové mlynské koleso a udržiava stabilitu celého mlyna. Vo väčšom je zariadenie samotného mlyna a múzeum venované histórii plávajúcich mlynov. Vďaka starostlivosti majiteľa a ochrancu pána Šaliho je mlyn v takom stave akoby sa mal každým okamihom dať opäť do práce.Po príjemnom osviežení v krčmičke U Mlyna sme zahájili druhú etapu nášho putovania. Hurbanovskú hvezdáreň založil v roku 1871 doktor Mikulás Konkoly Thege. Na prvý pohľad je to dávno
ale čo znamená 139 rokov v porovnaní s vekom vesmíru? Žiaľ vesmír naďalej tvrdohlavo odmietal spoluprácu a k mračnám sa pridal aj poriadny dážď. Možno to bola odplata oblohy za nočné osvetlenie, ktoré ľuďom znemožňuje naplno si vychutnať jej rozžiarenú nádheru. Našťastie planetárium bolo uchránené pred rozmarmi počasia a ilúzia bola, až na občasné zhasínanie slnka, dokonalá. Hoci... nehovorí sa mi to ľahko ale napriek kvalitám prednášajúceho som, s výnimkou Veľkého Voza a Veľkej Medvedice, rozoznala už iba niekoľko súhvezdí Veľkého Rozbitého Krištáľového Lustra. Toto je však jednoznačne môj nedostatok a vyhlasujem, že pracovníci hvezdárne na tom nemajú žiadnu vinu.
Na spiatočnej ceste som sa chvíľu pohrávala s myšlienkou spoločne si zaspievať: „vraciame sa z výletu, nezmokli sme už sme tu..." ale nakoniec som si to rozmyslela. Po prvé: spievam strašne falošne a po druhé: bola by to lož, trochu sme zmokli :).
FOTO: Mátyás Molnár